môj pohľad

V posledných rokoch, keď sa v hodnotovom, liberálno-demokratickom svete niečo „zomelie“, na protestujúceho sa nazerá ako na vyvrheľa. S tým, že protestovať ok, ale vždy, vždy slušne. A ukazuje sa na niekedy vyprovokovaného protestujúceho, že je to vlastne nevychovanec, necivilizovaný (a preto i neinteligentný neschopný relevantného pohľadu na vec), hľadí sa naň zvrchu s tým, že postoj k nemu je jasný. Je ako primitív nehodný ďalšej komunikácie a práva hovoriť do vecí verejných.

Každý z nás si spomenie na školské časy. Niektorí sa stretli i so šikanou. Väčšina sa stretla s pedagógmi šikanu vnímajúcu, a s pedagógmi …

Skupina žiakov (v ďalšom banda) si dennodenne narovnáva pošramotené, zakomplexované a pokrkvané ego na nejakej obeti. Obeť môže chvíľu odolávať nevýraznou formou a tíško trpieť. Potom zrazu vybuchne a zareaguje prudšie, možno až do krvi. Okolie a pedagóg vidí iba koncovku, kde obeť zareagovala zdanlivo neprimerane na úroveň poslednej „kvapky“. Obeť je tak vyhodnotená ako arogantný element. Alebo inak, často dostane naspäť, že si to vlastne zaslúžila…a členovia bandy z toho vyjdú ako slušáci a neviniatka.

Medzi dospelákmi to je niekedy bielogolierikatá agresivita.

Inak, zamieňa sa príčina a následok.

Neberie sa v úvahu história komunikácie, či sporu.

Všetko podľa jednej pečiatky. Pretože existuje ešte jeden dôležitý princíp školskej bandy: Ak máme vinníka, môžeme robiť čokoľvek!

Ak si niečo banda sama sebe zdôvodní ako spravodlivé, pri akcii už člen bandy osve neprehodnocuje, veď všetci v bande tak hovoria, že je to spravodlivé, že je to ok. Ten pocit slabšie osobnosti s pokrkvaným egom neskonale povznáša!

************

Naši otcovia a dedovia „postavili“ mier na princípoch strategickej rovnováhy. Liberálna demokracia ho zahodila a presadzuje, že každý ma právo…

Je šikanou, keď k niekomu idem päsťou voči nosu a stále som od neho na meter?

Francúzsky prezident po jednaní s Putinom povedal, že mier bude vtedy, keď sa všetky zúčastnené strany budú cítiť bezpečne. Chcel budovať mier, dostal cez prsty.

O pár mesiacov neskôr, po mnohých desiatkach tisíc obetí, dáva ten istý štátnik „do pľacu“ myšlienku bezpečnostných záruk pre Rusko. Znovu, chcel budovať mier, dostal cez prsty.

Bol už niekto z Vás v pozícii, že ste si museli „chrániť priestor pred nosom“, a potom boli vyhodnotený ako agresor?

Dostáva štátnik Macron za mierové snahy po prstoch od kolektívneho západu ako od obete alebo ako od agresora?

Každý príklad kríva na jednu nohu. Preto nevylievať vaničku s dieťaťom.