môj pohľad

Žijeme dobu, keď neskôr narodení tvrdia, že čo nie je na internete, neexistuje. Google klik-klik mládež. Google, a hneď dostať odpoveď. Kniha a knižnica sú už takmer zabudnuté fenomény, strácajú sa nám komunikačné schopnosti.

Povedzte teraz mladšiemu ročníku, že obsah článku, či voľajaký príbeh a jeho opis nie je tým, čo nám chcel autor povedať. Že existuje niečo ako „tichý odkaz“, hlavná myšlienka.

Poďme ešte o niekoľko úrovní nižšie. Brutálna degradácia vnímania reči protistrany a neschopnosť pochopiť čítaný text. Prečítajte si na tomto spravodajskom webe, alebo jeho blogovom portáli diskusie. Nájdete desiatky príkladov, keď sa v diskusii ani okrajovo nehovorí o téme z článku.

*********

Máme tu vojnu. Vojna je zlyhaním civilizácie.

V tridsiatych rokoch minulého storočia mnohomiliónový národ podľahol indoktrinácii, mentálnemu teroru. Uveril, že je hodnotnejší, ako národy iné. Po zatiaľ najväčšej apokalypse „nebolo toho“, kto by si priznal vinu, každý sa považoval za obeť.

Dnes desiatky miliónov „demokratického“ západu postupne podliehajú naratívu, podliehajú xenofóbii, že na východe žijú primitívi. A oni sú tí hodnotnejší. Komu za pár rokov ostane aspoň za necht sebareflexie?

Denne sa čudujem, vlastne sa už ani nečudujem, že pod vplyvom propagandy hlavného prúdu a prepracovaných návodov k do krajnosti zjednodušeným pohodlným priamočiarym myšlienkovým vzorcom, i predtým premýšľavý človek milión podľahne.

Ak odsudzujem hrubú silu jednej strany konfliktu, napadnutá strana nemá automaticky nárok na podporu. Kto strávil „relevantný“ čas nad knihami vie, že vo vojnách sa nebili obyčajní ľudia navzájom, (takmer) vždy sa bili mocenské elity. Obyčajný človek na oboch stranách bol iba nástroj, obyčajný človek na oboch stranách je iba obeť vojny.

**********

Teraz o rozdiele obsahu a hlavnej myšlienky:

V článku „Преступление и наказание“ (banner vpravo dole na článok predchádzajúci) bolo formálne písané o dejoch predchádzajúcim prebiehajúcemu konfliktu. Dejoch voči človeku milión protistrany. S následkami na človeku milión z našich radov. S následkami ako trestom za nepoctivý prístup k životu, s trestom najmä za pohŕdanie človekom milión protistrany. Alebo ľahostajnosť s týmto pohŕdaním. Že toto pohŕdanie je pohŕdaním sebou samým.

Čo musí prísť, aby sme sa ako takmer základný hodnotový princíp opäť naučili rozlíšiť podtlač vlajky? Podtlač „Ľud“ a podtlač „Režim“. To v pude sebazáchovy voči všadeprítomnému teroru elít.

************

Súkromné médium má právo rozhodnúť, čo uverejní. Mám ale pocit, že admin-cenzor pri rozhodovaní o stiahnutí článku z titulky nepochopil hlavnú myšlienku. Ak bol článok stiahnutý preto, že pre elity nie je prípustná úcta a rešpekt voči každému človeku bez ohľadu na režim, v ktorom musí žiť…tak článok zbytočný nebol, a jeho hlavnú myšlienku je v pude sebazáchovy nutné šíriť.