môj pohľad

Obilie z Ukrajiny. Bolo že to kriku, že nedá sa, lebo Rusi.

Rusi odišli zo Zmijeho ostrova. Propagandu oboch strán ignorujme, prosto dostali sa na dostrel, dlhodobá držba by bola obtiažna. Budúcnosť je otáznikom, vyčkajme.

Nech prehľadávam mainstream od rána do večera, od večera do rána, žiadne optimistické správy, koľko státisícov ton obilia už cez more odišlo. Žiadne správy o tom, ako Západ čistí Čierne more a zabezpečuje aj Bospor a Dardanely od zatúlaných ukrajinských mín. Pretože mína pre vojenské plavidlo fatálnym príbehom byť nemusí, pre obchodné už áno.

Domnienka: Stratil sa „humanitárno – vojenský“ dôvod na podporu vojenskými plavidlami NATO, na ich namnoženie v Čiernom mori pre iné účely – a je mediálne vymaľované. Či?

Iná „kauzička“ je ukrajinský zákon o likvidácií a pálení miliónov kníh v ruskom jazyku. Najprv nejaké správy. Ticho nastalo, keď svet túto zvrhlú praktiku začal prirovnávať k hitlerovskému Nemecku. Odvtedy ticho…lebo na takú zvrhlosť ani už dosť zvrhlý a zvrátený hodnotový Západ prijateľnú odpoveď nemá. Problém, o ktorom sa nehovorí, neexistuje. Pamätám si to z čias normalizácie…