Schéma: Človek je v podstate tvor hádavý, vedie spor, zaškatuľkuje niekoho niekde a potom zabúda príčinu.
Anička z pieskoviska nemá rada Janku, a učí to tak všetky kamarátky. Tie tiež nemajú rady Janku, lebo Anička tak povedala. Nehrajú sa spolu a robia si úmyselne zle. Už ani Anička nevie prečo, a nespomenie si, že pred polrokom jej Janka pokazila koláčik z piesku.
Sused z konca ulice nemá rád môjho suseda, a učí to tak všetkých ostatných susedov. Tí tiež nemajú radi môjho suseda, lebo pohoďák obľúbený a dôveryhodný z konca ulice tak povedal. Nerozprávajú sa spolu a ignorujú sa, zazerajú po sebe, akoby si zjedli večeru, ani deti sa nemajú spolu hrať. Už ani susedia nevedia prečo, a nespomenú si, že pred rokom jeden z nich nedbalo parkoval a na päť minút druhého obmedzil.
Príklad z partnerského života neuvádzam. Veď to chlapi poznáte. Veď baby chlapov poznáte…
Tu naozaj platí, že pokiaľ nejde o život, ide o h…o. Smola ale je, že v iných sférach myslenia o ten život ide. Dejiny sú plné príkladov, kedy znesvárené strany už ani nevedia, prečo spolu bojujú. Často až x-té generácie vychovávané v oprávnenosti k nenávisti mali skutočnú odvahu položiť si tú otázku.
***********
Aj my si koledujeme. Naša civilizácia propagandou umne zakrýva skutočnú podstatu sporov, ich históriu. Vrcholom teraz všeobecne šíreného cynizmu je súdiť strany sporu podľa ich správania sa počas vojny. A zabúdať na veci predtým.
Špirálu konfliktu každý psychológ, psychiater, … vyšetrovateľ, sudca rieši od prvého závitu. Formulky otázok – čo bol motív, čo vás k tomu viedlo, … Nemôžeme uťať špirálu na závite, ktorý sa nám páči a tam sa argumentačne opevniť. Stavať právo na nepráve sa proste nedá. Stavať morálku na amorálnosti sa tiež nedá.
Neriešme aspoň na chvíľu čas po 24. februári. Riešme prvý závit, pokiaľ pamätáme, aby nám pád z x-tého závitu rozkmitanej špirály krky nezlámal. Nevnucujem, iba odporúčam:
Celá debata | RSS tejto debaty