môj pohľad

Všimli ste si tú strašnosť, že ľudia sa neprú o pravdu ale o to, komu veriť?

Už prestávame rozmýšľať, „ako to je“ a prieme sa o to, „kto nám povie, ako to je“.

V časoch prepojenia sveta elektronickými cestami priam v okamihu. Preniesť informáciu nie je problém. Elity sveta si zobrali právo určovať nám, čo si máme myslieť. Elity nás už sankcionujú za to, že si odmietame myslieť to, čo nám určujú za pravdu. A my vlastne akceptujeme túto hrôzovládu.

Osem rokov nám nehovorili pravdu o lynči a tyranii miliónov ľudí. Iba za to, že hovoria rečou veľmoci, ktorú nenávidí a chce zničiť veľmoc, ktorú nám mocní určili za kamaráta. Totálna zvrhlosť.

A teraz nám informačná mašinéria podsúva „pravdu“, neuverenie aj pod sankciou straty osobnej slobody, že lynčovaný a týraný bol vlastne separatista a terorista. Že jeho vzdor je neospravedlniteľným a barbarským činom proti jeho vlastnému štátu. Ten mal preto právo ho lynčovať a týrať. A chystal to v marcových dňoch.

A my, veriaci, stojaci na „tej správnej strane“, podporujeme, financujeme a vyzbrojujeme nehanebného tyrana. Pretože obranca týraného je tá nenávidená veľmoc, ktorú tá naša kamarátska veľmoc musí zničiť. Človek sa z našich vzorcov uvažovania vytratil.

Robíme to pri ignorácii pravdy, lebo „veríme“.

Neubránili sme sa propagande a cenzúre, stratili sme tým právo na vlastný rozum?

Trvám na tom, že vojna je zlyhaním civilizácie ako takej.