môj pohľad

V postojoch ľudí cítim taký tichý fenomén. Ktorý chlap bol ešte na ZVS, asi pochopí. Vieme, že každý výcvik sa začína poradovou prípravou. Po vecnej stránke úplna zbytočnosť… Ale je to prostriedok, ako zlomiť a úplne ovládnuť osobnosť. Keby vám niekto chcel 100 krát povedať zatoč doprava doľava otoč pozri vpravo, teraz rovno,… asi by ste sa nepodriadili a pýtali by ste sa PREČO? Ale na vojne nerozmýšľate, vykonáte, podriadite sa, osobnosť vypnete. Po pár dňoch, mesiacoch už iba zahrešíte PAKÁREŇ!!! A odrátavate civil ako inštanciu normálnosti.

Prečo to píšem. Pretože v podtexte mnohých dnešných názorov a podsúvaných hodnôt je – podriaď sa povelu. Kto tak neurobí, ničí „pochodový“ tvar a škodí ostatným. Vypnúť mozog sa stáva požadovanou normou slušnosti, inteligencie a civilizovanosti. Rozmýšľajúci je nebezpečný.

Ak si neubránime slobodu „vystúpiť z pochodového tvaru“, neskôr už kričať PAKÁREŇ nepomôže. Žiaden civil už nebude, meter nik strihať nebude.

Myslené hlavne mužom (oni by sa mali ako otcovia biť za svoje ženy a deti), ktorí na vojenčine už neboli. Aby si uvedomili, že dnešná doba je taký poradový nácvik k zrušeniu osobnosti. A slobody. Úplne, raz a navždy.