môj pohľad

Väčšina z nás má tú skúsenosť:

O človeku počujeme niečo, priamy kontakt a skúsenosť povie iné.

Škola sa javí inak z ročenky, inak od absolventa, inak pri dni otvorených dverí a inak pri štúdiu a po ňom.

Náplň práce v ponuke práce po pracovnom pohovore často nechápete.

O mieste pobytu máme referenciu, máme fotky, máme turistického sprievodcu. Z osobného pobytu máme úplne iný dojem.

O situácii niekde veľa čítame a počujeme. Pri pobyte na mieste v nejakej rodine počujeme a vnímame niečo iné. A v inej rodine zase iné. Od mladej generácie tak, od skôr narodených inak.

Princíp, že dejiny píšu víťazi, poznáme všetci. Dejiny prepisovania dejín sú tiež veľmi zaujímavé a zažívame ich aj dnes.

Hodnotenie postavy histórie a uhol pohľadu, či uvedenie súvislostí tiež závisí od publicistu. 

Aj matematika, fyzika či iné môžu byť nezáživné a suchopárne „vedy o dosadení do vzorcov“ alebo veci a deje plné života, ľudských osudov a dejín myslenia.

Chcem povedať nasledovné.  Kto z nás má objektívne naštudované dejiny Ukrajiny a Ruska? O ich nedávnej minulosti ani nevravím. Lebo aj nájsť (identifikovať) skutočne objektívny zdroj je ťažké.  Málokto tam žil v nejakej rodine. Kto bol na mieste činu? Kto môže dať ruku do ohňa, že pochopil, o čo tam naozaj ide?

Teraz sa niekto pred nás postaví a „charizmaticky“ nás presviedča, kto je náš nepriateľ, kto spojenec. Som presvedčený, že ani títo „hodnotoví“ a „principiálni“ rečníci nevedia čo vravia (a činia)!