Moje roky mladosti sú spojené s technickým športom, s komunikačným dosahom na celý svet.
Život ma naučil, že táto činnosť má nielen svoju technickú stránku, ale najmä morálny a filozofický rozmer.
Mnoho ľudí, vtedy konformných s vtedajšími oficiálnymi názormi nebolo v pohode s tým, že sa bavím s „hocijakými imperialistami“. Darmo im bolo vysvetlovať, že sú to bežní ľudia s normálnym životom, rodinou, deťmi, zamestnaním. Človek ako človek.
Prešlo pár rokov a prišla vojna v Juhoslávii. Veľa ľudí s názormi konformnými s nami vysneným západom tvrdo obhajovalo humanitárne bombardovanie. Za hodnoty západu boli schopní nevidieť právo obyčajného človeka na obyčajný život. Duša bolela, ťažko bolo zapnúť rádio a počuť pásma i po čase s riadne preriedeným zastúpením Juhoslávie.
Prešlo mnoho rokov a ostali krabice s QSL lístkami. Za každým osud človeka a jeho rodiny. Ostali aj nejaké z Ukrajiny.
Existujú ľudia, ktorí po Majdane museli za posledné úspory kúpiť a zobrať spolu s ostatnými zbraň do ruky, aby išli brániť mestečko či dedinu, svoje rodiny, pred nájazdmi ultranacionalistov. Režim to trpel, ich zúfalstvo nebotyčné. Boli a sú vďační za to, že niekto zvonku udusal občiansku vojnu. Ten niekto je pred svetom vinný z anexie Krymu, oni sú pred západom separatisti a teroristi, v dôsledkoch u nás persóny non grata.
Na hodnotovom demokratickom západe každý rieši porušenie medzinárodného práva. Praktiky a charakter režimu Ukrajiny nerieši nik. Človeka a jeho právo na obyčajný život nerieši nik. Kryse a potkanovi z Krymu môže západu sympatický režim zahatať zásobovacie cesty pre kamióny, odkloniť tok rieky a tým vrhnúť do smädu a hladu milióny s režimom politicky nesúhlasiacich, týrať ich a lynčovať.
Ľudia z východu toľké šťastie nemali. Tam pre vyjadrenie nesúhlasného názoru so smerovaním krajiny vypukla horúca občianska vojna. Nikoho na hodnotovom západe nezaujíma, že ani zásah tretej strany nedáva režimu Ukrajiny právo osem rokov týrať a lynčovať vlastných ľudí, zahnať ich do pivníc. Režim toleroval besnenie ultranacionalistov s banderovskými znakmi a filizofiou.
Režim to trpel, ich zúfalstvo nebotyčné. Boli a sú vďační za to, že niekto zvonku udusáva občiansku vojnu. Ten niekto je pred svetom vinný z invázie, oni sú pred západom separatisti a teroristi, v dôsledkoch u nás persóny non grata.
Tie nehodné krysy a potkany na vlastný štát zanevreli a urobili si svoj. Držím im palce, aby prišiel deň, kedy nebudú musieť ísť do krytu a skrývať sa pred zvôľou Ukrajiny nad vlastným človekom. I za cenu, že ich celý akože hodnotový svet znenávidí. Každý z nich je človek a zaslúži si ochranu pred zlovôľnym režimom materského štátu.
Je mi smutno, keď ľudí alebo ich potomkov, ktorých som pred rokmi presviedčal, že aj „imperialista“ je človek, že nie je nepriateľ, je teraz, konformných s dnešným mainstreamom schopný bez štipky hanby hľadieť s nenávisťou a opovrhnutím na druhú stranu, kde pôvodne bol aj on sám. A definovať si tam nepriateľa.
Môže NATO a EÚ vyhlásiť sto krát kto je náš nepriateľ. Pre mňa sú to vždy a budú ľudia. Ducha ľudskosti z mojich krabíc s QSL lístkami na povale nik neprekričí a neodoženie.
Oprava: za "čes." mala byť bodka. ...
Slovo "krabica" je už v najnovšom... ...
Bojuješ proti sebe? ...
Asi by ste tu chceli písat a citat sám. To by... ...
Nereagujte, nečítajte. Blogy majú svojich... ...
Celá debata | RSS tejto debaty