môj pohľad

Za socializmu bol v Ústave článok o slobode prejavu v súlade so záujmami robotníckej triedy. V súlade s článkom o vedúcej úlohe strany to bol mechanizmus, aby fungovala autocenzúra. Z obavy o neprekročenie „čiary“ sa prejav obmedzoval „do foroty“, o kúsok či kus viac ako bolo v skutočnosti treba.

Zažívame podobné časy, v omnoho ohavnejšej forme. Máme tu cenzúru v záujme boja proti dezinformáciám. Výsledkom je v strachu o obvinenie z prepustenia názoru na hrane „prípustnosti“ nielen obmedzovanie vyjadrenia myšlienky, ale i vzorcov myslenia. A nielen to, sme svedkami potierania metód komunikácie, vzorcov komunikácie, hodnôt komunikácie. Sme svedkami potierania myslieť štandardným spôsobom.

Dôkaz: V zmysle poznávania a metód dôkazov je analógia korektný nástroj. Pod týmto článkom je link na článok „predchádzajúci“ striktne založený na analógii. Poukazuje na krutú schizofréniu verejne šíreného naratívu, a tak zmizol v priebehu niekoľkých minút. Admina nekritizujem, tiež človek so záväzkami, hypotékami, strachom o svoju každodennú existenciu – chápem ho, a svojim spôsobom s ním súcitím a ľutujem ho, že musí robiť čiernu robotu pravdepodobne v rozpore so svojim presvedčením.