môj pohľad

Nie je to tak dávno, keď sa mi mnohí vysmiali za názor, že sa treba s pokorou a rešpektom ospravedlniť donbasskému a luhanskému ľudu za podporu zverstiev, ktoré osem rokov Režim 2014 s podporou nás, kolektívneho západu na nich páchal. S tým, že naše strádanie je ako trest za náš nepoctivý prístup k životu v minulosti.

Zastávam pozíciu, že vojna je riešením sporov nehanebných elít, človek-milión s tým nič nemá…

Bohužiaľ, ľudia – milión pod vplyvom vojnových krívd a utrpenia, vo vojnách zrežírovanými nehanebnými elitami oboch strán, začínajú nenávidieť takisto nevinného človeka – milión protistrany. To nehanebné elity chcú, ako účel i ako prostriedok. Až ďalšie generácie znovu a znovu dospejú k názoru, že vojny nemajú víťazov ani porazených, iba svoje obete. A potom aj pomníky stavajú spoločne, pre obete.

***********

V súčasnosti sme svedkami apokalyptickej tmy, chladu a hladu na Ukrajine. A ľutujeme ukrajinského človeka-milión.

Už osem rokov Režim 2014 posielal donbasského a luhanského človeka-milión, svojho občana, do apokalyptickej tmy, chladu a hladu.

Netreba veľa, aby ste na sociálnych sieťach našli azbukové príspevky odkazov z východu na západ Ukrajiny v zmysle, parafrázujem: Za miernu úplatu odovzdám know-how, ako sa dá osem rokov žiť po pivniciach ako krysa a potkan. Naučil si ma to TY. Uži si Tvojej demokracie! Tvoj ex spoluobčan.

*********

Si schopný, na rozdiel od našich elít, konečne poľutovať aj ex ukrajinského človeka-milión…. ?