môj pohľad

V mainstreame sa objavila správa o zázračnej americkej zbrani pre ukrajinskú stranu, o „zlatom daždi“. Stojí za to pozrieť si patologické reakcie v diskusii. Nerozumiem, pretože ešte aj pri pozeraní historických dokumentov z WW1 a WW2 ma mrazí pri uvedomení si, že napr. pri každom výbuchu tanku zahynuli v priamom prenose traja či štyria ľudia, v zostrelenom bombardovacom lietadle 5-10 ľudí, po vypustenej dávke bômb…

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/644861-usa-dodali-ukrajincom-novu-zbran-dazd-smrti/

Týmto patologicky deformovaným fanúšikom ukrajinského režimu pripomínam, že ruská strana určite v takejto výzbroji nezaostáva. Nech sa propaganda krúti akokoľvek, RF doteraz viedla konflikt „iným“ spôsobom, nepoužívajúc najdrastickejšie prostriedky, ani v pre nich obtiažnych situáciách (čím im vôbec nefandím).

Verím, že nedôjde k najhoršiemu, kedy ruská strana použije „na oplátku“ nejaký ekvivalent, vákuové bomby či iné. Propagandistické, že ich majú iba minimum, iba prototypy na ukážku, je stelesnená naivita. Verím, že nebudeme mať príležitosť čítať o krutosti boja po takejto eskalácii. Pretože od patologického nadšenia je veľmi blízko k ešte patologickejšiemu hnevu a bezradnosti.

Dovetok: Horeuvedené je takým malým hmatateľným dôvodom zastávať názor o antiliberálno-demokratickej nutnosti podporovať diplomatické ukončenie konfliktu.