môj pohľad

Nech by sme pripustili oprávnenosť tézy o dejinnej prípustnosti „vývozu liberálnej demokracie“. Na prozápadných zdrojoch ľahko nájdete definície liberálnej demokracie a nadväzujúcich pojmov „podle libosti“.

Potom z pohľadu donbasského a luhanského človeka-milión, ktorému chcel a stále krvavo chce Kyjev vnútiť liberálnu demokraciu:

Je liberálno-demokratické postihovať človeka, ktorý ako legitímny politický názor deklaruje odmietnutie potupných podmienok MMF v asociačnej zmluve s EÚ?

Je liberálno – demokratické poslať na človeka-milión, politického odporcu súkromné ultranacionalistické vojská?

Je liberálno – demokratické poslať na človeka- milión, politického odporcu, delá a tanky? Týrať a lynčovať ho osem rokov zahnaním do pivníc ako potkany a krysy?

Je liberálno – demokratické vziať zákonom 18 percentnej menšine právo učiť deti v materinskom jazyku?

Je liberálno – demokratické zákonom cez pojem „pôvodné obyvateľstvo“ vziať 18 percentnej národnostnej menšine status národnostnej menšiny a s tým jej vziať možnosť uplatňovať si obvyklé práva s týmto statusom spojené?

Je liberálno – demokratické zakázať 18 percentnej národnostnej menšine používať svoj jazyk v inštitúciách a vo verejnom priestore?

A z pohľadu môjho: O komunitu LGBTI sa liberálno-demokraticky elity bijú. Kto sa bil za právo donbasského a luhanského ľudu slobodne deklarovať svoj komunitný politický názor? Kto odsúdil s rusofóbnou nenávisťou na ňom páchané zločiny?

Kto túto krutú nenávisť (aspoň v sebe) zastaví?