môj pohľad

Noviny sú plné tragickej dopravnej nehody v Bratislave… Tiež plno otáznikov čo s tým.

Niečo už pamätám. Pred približne 20 rokmi, keď nie viac, začali médiá s vyisťovaním policajných hliadok. Krylo sa to vyumelkovanými dvojzmyselnými frázami typu „za dedinou xy sa usmievajte, odfotia vás,…“. Protihlasy boli umlčané liberalizmom a demokraciou, ústami dnešných zástancov tohoto všemocného moralistického prúdu. „Morálka a právo“ postavené na amorálnosti už vtedy.

Každý príklad kríva aspoň na jednu nohu, ale skúsim.

Skúste si predstaviť hlásenia: Na trase MHD medzi zastávkami xy a zw pendlujú revízori, dnes si označte lístok. Dnes sa zlodeji v dedine xy báť nemusia, na miestnej stanici nebude z dôvodu údržby fungovať kamerový systém. Alebo: Dnes bude v lokalite iba jedna pochôdzkárska hliadka, zlodejom bude hej. Že blbosť? – áno, väčšia ma už nenapadla.

Koľkí z nás už uvažujú spôsobom: Keď sú dnes tam, potom tu môžem byť k maximálnej rýchlosti slobodný. Alebo – dnes kontrolujú tam, pôjdem inakade, aby som im nenafúkal…

Zhrniem: Netreba nové drakonické tresty. Treba ako spoločnosť znovu byť poctivý k životu. Chceme od Polície a draho ju z daní platíme za to, aby zabezpečila poriadok a bezpečnosť. Pritom sme si našli a zachovávame cestu, ako im to zťažiť alebo zmariť. Zrušme vyisťovanie dopravných hliadok! – prospejeme tak k boju proti arogancii, proti alkoholu za volantom, proti bezohľadnosti na plynovom pedále.

Mám za to, že cestná premávka je formou spoločenského kontaktu. Nie anonymnou virtuálnou hrou. Stojí za to chrániť si právo na slušný priestor pre život.