môj pohľad

Aj totálne znepriatelené strany majú hranice človečiny, ktoré neprekročia. Také, v ktorých dokážu komunikovať. Také hranice sú bežné v humanitárnych otázkach.

Všetci sa pamätáme na argumenty ohľadne ukrajinského obilia. Hlad v treťom svete bol tým najväčším „bicím kameňom“, ktorý veci rozhýbal.

Kolektívny západ a Ukrajina nehanebne klamala celý svet. Uvádzam azbukový zdroj, nevšímajte si komentár, ale faktografiu v tabuľkách. Hanbím sa, že aj náš oficiálny „spoluhlas“ v skupine kolektívneho západu nehanebne zneužil humanitárnu páku k riešeniu svojho biznisu. Ak by mi dotknutý hladujúci teraz ako zločinnému európanovi napľul do očí, nemohol by som v najmenšom protestovať.

Aj dieťa učíme, že volanie o pomoc nesmie byť „len tak“, pretože potom v prípade skutočnej núdze volaniu nik neuverí. Infantilita myšlienok, komunikácie, zámerov, hodnôt a vôbec filozofie našich elít sa stáva zrejmou, nielen v horeuvedenom prípade.

Iba mimochodom. O infantilnom pokuse zaviesť pod touto zámienkou plavidlá NATO ako ochranné konvoje do Čierneho mora, a tak zneužitie pojmu humanitárnej krízy na vojenský prospech, už tiež nieto pochýb a hoax sa stal pravdou.

https://vz.ru/news/2022/9/14/1177432.html