môj pohľad

Vážne veci kritickej komunikácie sa riešili aj storočia pred nami: Neznalí môžu byť ľahko donútení k viere.

Treba si prečítať vyjadrenia oboch strán sporu. Niekedy je treba preosievať fakty. Niekedy, naopak, všimnúť si vzorce komunikácie a hodnotové ciele.

Na stránkach KP Ukrajiny som si prečítal interview známeho ukrajinského politika, jedného z think tank. Vojenského experta, spolupredsedu „Pravej správy“ GI Dmytro Snegyreva.

Nebudem sa vyjadrovať k názorom komentujúcim dianie na fronte. Mňa zaujalo iné. Vyjadrenie v závere, poslednej sekcii článku.

Vzorom pre Ukrajinské vojenské velenie (a jeho spojencov?) sa stáva Izrael.

Cieľom Ukrajiny – či túžbou Ukrajiny – je stav permanentnej vojny! Nastaviť stav permanentnej vojny.

 „Stojí za to zvyknúť obyvateľstvo na možnosť neustálej eskalácie, vojenskej konfrontácie, zvyšovanie motivácie Ukrajincov chrániť štát. Je tiež potrebné zreformovať špeciálne služby a prehodnotiť ich funkčnosť.“

V mojich očiach desivé, keď cieľom nie je mier.

Dochádza nám už rozdiel vo vlajočkách s podtlačou „Ľud“ a podtlačou „Režim“? Ktorou mávaš?

Ak takéto „myšlienkové“ pochody neizolujeme z nášho verejného priestoru a zo spoločenského vedomia včas, čo nám tu nastavia? Aké sú vzorce tejto komunikácie a jej hodnotové ciele?

https://kp.ua/ua/politics/a654381-vijskovij-ekspert-dmitro-snjehirov-zsu-deokupovujut-teritoriji-po-nativskij-stratehiji-zhabjachikh-stribkiv