môj pohľad

Ako dieťa som od otca a mamky často počúval, čo za zverstvo je vojnová propaganda. Jednak som to nechápal, a tiež mi to bolo šuma-fuk. Veď prečo by tu znova mala byť vojna.

Nebudem polemizovať, čo sa stalo sa nemalo stať. Mám ale presvedčenie, že zodpovední sme všetci. Svojou flagrantnou ľahostajnosťou k akémukoľvek prejavu propagandy a cenzúry.

Všade počúvame hodnotenia. Porušenie medzinárodného práva, územná celistvosť,… Mám za to, že to je už x-tý závit tej povestnej eskalačnej špirály. Tam múdri ľudia veci neriešia. Skúsme hľadať ten spodný, prvý závit.

Ruku na srdce. Kto sa naozaj zaujímal o vývoj národnostnej otázky na Ukrajine? A zohnal si k tomu relevantné fakty? Nie mainstreamovú propagandu.

Kto sa zaujímal o vplyv západu na vnútropolitickú situáciu a finančné vplyvy západu?

Kto sa zaujímal o postoj vnútropolitickej scény k 18-percentnej národnostnej menšine?

Kto sa zaujímal o tvorbu a výčiny súkromných ultranacionalistických, fašistických vojenských zložiek na nevinnej národnostnej menšine?

Kto riešil osemročnú občiansku vojnu?

Kto sa rázne postavil voči vyjadreniu prezidenta Zelenského, že s nimi hovoriť nebude? – a teraz vojna byť nemusela!

Sú nálady prezentované v našom mainstreame naozaj na strane pozitívnych civilizačných hodnôt? Mám vážne pochybnosti.

Dovetok: Veľmi pozorne si všímajme, ako bude naša Verchuška „riadiť pravdu“, keď sem prídu ukrajinské rodiny. Aké názory a fakty sa od nich do našej verejnosti dostanú. To nebude mainstream, to bude život.