môj pohľad

Znovu sa vraciam k článku v sekcii Názory „Almara očkovacej nedôvery“, https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/611557-almara-ockovacej-nedovery/

Zaujal ma tým, že je v mojich očiach učebnicovým príkladom toho, ako by komunikačné vzorce a hodnoty nemali vyzerať.

Citát:

„Kým sú „antivaxeri“ osočovaní ako iracionálni, zaostalí, hlúpi a ktovieakí ešte, zaniká podstatná informácia, vyplývajúca z „mapy“ rozšírenia fenoménu odporu proti očkovaniu.“

Potiaľto je myšlienka citátu ok. Pokračuje:

„To sa dá v hrubých rysoch pozorovať najmä v krajinách tretieho sveta, osobitne v Afrike, medzi komunitami z tretieho sveta, resp. sociálne vylúčenými v niektorých krajinách západnej Európy, ako aj v bývalom tzv. východnom bloku, kam sa zaraďuje aj Slovensko.“

Zatiaľ, čo pojem „osočovanie“ vnímam ako správne zasadený, medziriadkové priradenie „antivaxer“ k (problémovým?) sociálno-civilizačným statusom tretieho sveta je v mojich očiach nenáležité a spoločensky nebezpečné.

Píšme si:

– krajina strednej Európy – krajina tretieho sveta;

– komunity zo západného sveta – komunity z tretieho sveta;

– vyspelá Európa – rozvojová Afrika;

– sociálne vylúčení – sociálne riadne zaradení;

– západná civilizácia – východné kultúry;

– civilizovaný a kultúrny západný blok – východný blok.

Mám za to, že ako podstatnú informáciu posúvať očkovaných a podsúvať mentálno očkovaných k tej „bezproblémovejšej“, civilizovanejšej, sociálne vyspelejšej a vzdelanejšej strane porovnania a nepriamo tak navádzať na spoločenské vydeľovanie sa, je v mojich očiach zlo v základoch podobné ideológii sprevádzajúcej apokalypsu spred 80 rokov.

Ak som formulácie autorky článku zle pochopil, vopred sa ospravedlňujem.