Vážne veci kritickej komunikácie sa riešili aj storočia pred nami: Neznalí môžu byť ľahko donútení k viere.
Treba si prečítať vyjadrenia oboch strán sporu. Niekedy je treba preosievať fakty. Niekedy, naopak, všimnúť si vzorce komunikácie a hodnotové ciele.
Na stránkach KP Ukrajiny som si prečítal interview známeho ukrajinského politika, jedného z think tank. Vojenského experta, spolupredsedu „Pravej správy“ GI Dmytro Snegyreva.
Nebudem sa vyjadrovať k názorom komentujúcim dianie na fronte. Mňa zaujalo iné. Vyjadrenie v závere, poslednej sekcii článku.
Vzorom pre Ukrajinské vojenské velenie (a jeho spojencov?) sa stáva Izrael.
Cieľom Ukrajiny – či túžbou Ukrajiny – je stav permanentnej vojny! Nastaviť stav permanentnej vojny.
„Stojí za to zvyknúť obyvateľstvo na možnosť neustálej eskalácie, vojenskej konfrontácie, zvyšovanie motivácie Ukrajincov chrániť štát. Je tiež potrebné zreformovať špeciálne služby a prehodnotiť ich funkčnosť.“
V mojich očiach desivé, keď cieľom nie je mier.
Dochádza nám už rozdiel vo vlajočkách s podtlačou „Ľud“ a podtlačou „Režim“? Ktorou mávaš?
Ak takéto „myšlienkové“ pochody neizolujeme z nášho verejného priestoru a zo spoločenského vedomia včas, čo nám tu nastavia? Aké sú vzorce tejto komunikácie a jej hodnotové ciele?