Stručne. Historickým faktom je odmietnutie podpisu asociačnej zmluvy s EÚ v 2014 zo strany vtedajšieho ukrajinského prezidenta. Jeden z hlavných dôvodov polarizácie spoločnosti a začiatku občianskych nepokojov na východe Ukrajiny. Tlač uvádza, že nesúhlasil najmä s podmienkami MMF, ktoré by uvrhli krajinu do finančného otroctva. Tieto podmienky mali súvislosť aj s majetkovými pohybmi ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy k rukám zahraničných korporácii a oligarchov.
Dôsledky skupovania pôdy k rukám silných finančných skupín sú predmetom štúdií EurActiv.
Z rovnakých zdrojov sa dozvedáme, že už v roku 2019 bolo najviac takýchto zmlúv na Ukrajine, najmä s Cyprom, Luxemburskom a USA, súhrnne v objeme 2,7 milióna hektárov.
Tesne pred konfliktom boli do poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine superveľké akvizície Číny a USA.
Bežne dostupné zdroje uvádzajú, že MMF ako podmienku finančnej tranže 8 miliárd US dolárov pre Ukrajinu mal otvorenie trhu s pôdou. Prelomenie moratória z roku 2001.
Veľké protesty a pouličné boje v Kyjeve pri konci moratória skôr prijatého zákona mainstream takmer nekomentoval.
*********
Mám preto otázku k zamysleniu. Kto to k nám zo západu hovoril, keď sa jednalo o rýchly vývoz obilia? Bol to altruizmus alebo praobyčajný strach o SVOJE prachy?
Má ešte Ukrajina „svoje“ obilie a potraviny, alebo si tie dorobené pod vlastnými oknami bude demokraticky kupovať zpoza oceánu (keď vôbec)? Raz už hladomor zažila… aby jej za pár mesiacov nebol „zlý Rus“ spasiteľom.
Ako ilustrácia, články na euractiv.sk, odporúčam poblúdiť aj po spolusúvisiacom:
Ukrajinský prezident vs. tisícky demonštrantov: V hre je rozpredávanie pôdy
Zaberanie pôdy je fenoménom aj v Európe, najviac na Ukrajine