Mám takú otázku do pléna. Čo musí byť splnené, aby ste boli schopní mať niekoho za nepriateľa a začali ho fyzicky ničiť?
Nesmie byť žiaden podstatný existenčný záujem, ktorý by ste svojou nepriateľskou akciou ničili. V minulosti žiadne rodinné väzby; také účelové manželstvá kráľovských rodov kedysi fungovali lepšie ako hocijaké mierové zmluvy. Má to veľa stupňov, napr. do dneška platí vo vojsku, že na nepriateľa sa strieľa na vzdialenosť väčšiu ako 60 metrov, lebo vidieť do očí obete emočne zvláda málokto.
Najlepšou zárukou mieru je rozvinutá hospodárska spolupráca, s tým spojené investície v zahraničí. Nepôjdete ničiť svoj majetok. Teda najväčšia výhoda a vymoženosť globalizmu pre bežného človeka.
Dajme si teraz k hlavnému prúdu také podrazácke tézy. Západ chce „nezávislosť“ od Ruska. Naratív bezprecedentného nebezpečenstva z východu je už skoro aj zákonom chránený, nemožno o ňom pochybovať, lebo ostrakizmus náš každodenný. Financovanie vojny cez palivá je propagandisticky tiež dosť úspešný naratív. Nie je to trochu aj inak?
Nutnou podmienkou k vojne je žiadna hospodárska spolupráca, žiaden majetok v zemi nepriateľa a prisvojenie si jeho majetku u mňa. Pritom nepriateľa izolovať obchodne, finančne, telekomunikačne, zrušiť všetkú diplomatickú a občiansku komunikáciu, … A vedieť o ňom čo najmenej, nevidieť mu do očí, a tak nemať s jeho ničením emočný problém.
Poďme sa teraz pozrieť, kto tieto podmienky vymýšľa a prakticky tvorí. Dokonca superpriateľským a „dobrovoľným“ systémom, že ak sa ku mne sankciami nepridáš, pocítiš aj ty sankcie moje.
O účele sankcií v zmysle horeuvedeného, aj vo svetle tvorby a akcií „východného krídla NATO“ nech si urobí úsudok každý sám.
Pomocná otázka alebo Dovetok: Kto má zálusk na „historické majetky“ a kto najviac xenofóbne kričí za najkrutejšie sankcie?