Tieto dni sa môžeme učiť základy propagandy veľmi lacno. Nemusíte študovať novinárčinu, stačí každý deň dúšok mainstreamu.
Iba model, nie skúsenosť, ide o princíp: Predstavte si, že niekoho v krajnej núdzi, v ohrození života, prichýlite pod strechu. Miesto vďaky sa začne sťažovať, že on nebude spať v malej izbe pod strechou, keď vy vo veľkej spálni. Že on nebude variť si na dvojplatničke, keď vy máte dole normálnu kuchyňu. Že mu nestačí malá chladnička s výparníkom, keď vy máte dole veľkú…. on predsa nebude na kraji dákej dediny, on potrebuje do mesta.
Čo by ste si o takomto človeku mysleli, ako by ste sa k nemu, či jeho hovorcom zachovali?
Ak ma pamäť neklame, imigrantom sa donedávna zriaďovali utečenecké tábory a nepustili ich mirnix dirnix po celom štáte. To ako porovnanie konania spoločnosti, nie obhajoba riešenia.
Určite ste zachytili vyjadrenia hlavného prúdu, že zlý nehanebný Rus dáva utečencov „násilne na Sibír“.
Nechápem. Rus nevyženie ale privíta. Rus sa postará. Rus nepustí do provizória, ale pripraví na kompletku infraštruktúru (bývanie, školy, zdravotníctvo, …) tam, kde môže poskytnúť aj zamestnanie. Teda normálny život. To EÚ nedokázala. A Rus ani moc kriku a sebachvály o tom nerobí.
A liberálny demokrat kričí: Násilné presídlenie, bez možnosti výberu. Ale vyjadreni „znásilnených“ žiadne, prečo? Asi preto, že aj tí ukrajinskí Rusi sú normálni ľudia, vďační za pomoc a šancu na nový štart v živote. Mnohí takí, čo boli už 8 rokov, znevažovaní, nenávidení, týraní a lynčovaní nehanebným kyjevským režimom.