Podľa pravidiel pre blogerov nesmie byť uverejnený link ako jadro článku. Preto pridávam povinný komentár. Hoci teraz každému lucídnemu zasvieti červená kontrolka i bez môjho komentára.
Azbukové zdroje priniesli pravdepodobnú logickú príčinu doslova chvatných aktivít na Donbase. Prebieha tam asi najkrutejšia „bitka o vodu“ v doterajších dejinách ľudstva.
Voda bola pre delá vždy tabu. Aspoň tam, kde vojvodcovia mali aspoň kúsok cti v sebe.
Kto občas zablúdil do knižnice vie napríklad z pamätí gen. Kaprálika, že pri bojoch v Sev. Afrike pri poškodení vodovodu paľba utíchla. Okamžite. Prišli ho ihneď opravovať obe strany, aj domorodci. Lebo inak by VŠETCI „pokapali“.
Na „umelú rieku“ do Tripolisu si tiež nikdy nik nedovolil vystreliť.
Na ostrovoch Indonézie boli i pri najväčších bojoch vodné zdroje tabu.
Ničenie priehrady k spláchnutiu pozícii nepriateľa sa dialo, ale ako zbraň voči civilistom iba ojedinele, napr. v Itálii unikajúcimi fašistami.
V stredoveku pri obliehaní hradu sa využívalo odrezanie od vody pár sto ľudí vojska, ale nie likvidácia civilov podhradia. Princíp, výnimky existujú.
*********
Vo vojne sa dejú všelijaké svinstvá. K zbrani sa dostane celé spektrum populácie, preto sa stretneme s celým spektrom mentálneho vybavenia u jej používateľa.
Tu sa ale nebavíme o výčinoch jednotlivca, človeka z davu. Tu ide o premyslenú bojovú taktiku generálneho štábu armády nami podporovaného štátu. Ostáva mi rozum stáť, keď sa organizuje humanitárna katastrofa pre milióny ľudí, nevinných civilistov. Ako voči potkanom a krysám. Lynč a tyrania miliónov civilistov, ktorých by sme radi vidieť v pôvodnom štátnom útvare. Keby som chcel, aby ma naveky niekto totálne znenávidel, dokonalejšia cesta neexistuje.
Spomeňme si tiež na zastavenie toku vody na Krym. S následkom nedostatku pitnej vody a tiež vody k zavlažovaniu. S cieľom vyhladovieť milióny civilistov, u ktorých by sme chceli lásku k vlasti… Až do 25?. februára. Prívlastok k zámeru nech si dá každý sám.
Vojnu neschvaľujem, ani nerelativizujem. Stále naliehavejšie si ale kladiem otázku, či praktiky voči rusky hovoriacim ukrajincom predsalen nespĺňajú kritérium vyrieknuté nenávideným démonom. Niečo by sme so svojim mentálnom mali asi robiť. A najmä neschvaľovať popieranie alebo mlčanie o veci.