Posledný čas, keď sa v SR niečo „zomelie“, na protestujúceho sa nazerá ako na vyvrheľa. S tým, že protestovať ok, ale vždy, vždy slušne. A ukazuje sa na niekedy vyprovokovaného protestujúceho, že je to vlastne nevychovanec, necivilizovaný (a preto i neinteligentný neschopný relevantného pohľadu na vec), hľadí sa naň zvrchu s tým, že postoj k nemu je jasný. Je ako primitív nehodný ďalšej komunikácie a práva hovoriť do vecí verejných.
Každý z nás si spomenie na školské časy.
Skupina žiakov (v ďalšom banda) si dennodenne narovnáva pošramotené, zakomplexované a pokrkvané ego na nejakej obeti. Obeť môže chvíľu odolávať nevýraznou formou a tíško trpieť. Potom zrazu vybuchne a zareaguje prudšie, možno až do krvi. Okolie a pedagóg vidí iba koncovku, kde obeť zareagovala zdanlivo neprimerane na úroveň poslednej „kvapky“. Obeť je tak vyhodnotená ako arogantný element. Alebo inak, často dostane naspäť, že si to vlastne zaslúžila…a členovia bandy z toho vyjdú ako slušáci a neviniatka.
Medzi dospelákmi to je niekedy bielogolierikatá agresivita.
Inak, zamieňa sa príčina a následok.
Neberie sa v úvahu história komunikácie, či sporu.
Takže, uvedomme si, kto ako komunikoval, iba napríklad:
Niekto je autor tzv. zmocňovacieho zákona, potom novely zákona o hospodárskej mobilizácii, neskôr novely zákona o ochrane verej. zdravia a nakoniec návrhu novely volebného zákona. Vlastne spolu s návrhom novely zákona o PZ a novely školského zákona taký systém vzniku, prevádzky a financovania koncentračných táborov. Teraz hocikedy mi po 3-4 riadkovej vyhláške hygienika môže zazvoniť teta z obecného úradu, spolu s dvoma policajtami, spíšu mi a zoberú majetok, mne dajú pracovnú povinnosť, deti do lágru k opichaniu a ženu tiež dakde k zotročeniu.
Potom sa ten autor/organizátor postavil v Kališti….a volal po slušnosti na pietnom mieste. Kto bol slušný, kto nie? Kto urazil pietne miesto vôbec svojou prítomnosťou a kto mal skutočne úprimne v mysli odkaz tam zomrelých? – a hodnotu slobody.
Spomeňme si na argumentácie po „zametení referenda pod koberec“. A na komentáre voči protestujúcim.
Spomeňme si na argumentácie a komentáre po demonštrácii 1. septembra v Bratislave. A odôvodnení gumenných projektilov v bruchu a krku.
Spomeňme na výroky pani Prezidentky v Správe o stave republiky o zodpovednosti a vzájomnej úcte, mierené ako mravokáranie ľuďom s iným názorom na oficiálny naratív (strašné to slovo, ale skracuje).
Spomeňme na mnoho výrokov a činov Verchušky a spolupôsobiacich, ktoré dávajú priamo i nepriamo (tíško zrkadlové) hanlivé prívlastky nesúhlasiacim a rozpolcujú spoločnosť na očkovaných-neočkovaných, na zodpovedných – nezodpovedných, na prospešných – škodiacich, vzdelaných – nevzdelaných, chápavých – nechápavých, inteligentných – neinteligentných.
A teraz si pozrime napríklad komentáre voči protestujúcim v Lidl…
Všetko podľa jednej pečiatky. Pretože existuje ešte jeden dôležitý princíp školskej bandy: Ak máme vinníka (neočkovaný), môžeme robiť čokoľvek!
Ešte jedna zaujímavosť: Ak si niečo banda sama sebe zdôvodní ako spravodlivé, pri akcii už člen bandy osve neprehodnocuje, veď všetci v bande tak hovoria, že je to spravodlivé, že je to ok. Ten pocit slabšie osobnosti s pokrkvaným egom neskonale povznáša.